Mushby LogoMushby
Čepiec (Mycena)

Čepiec

Jedovatá

Mycena

Tiež známa ako: Mycéna

Máte fotku? Identifikujte huby okamžite v aplikácii Mushby

Otvoriť aplikáciu

Popis

Rod Mycena, bežne známy ako čepiec, zahŕňa rozsiahlu skupinu malých až stredne veľkých húb, ktoré sú charakteristické svojimi krehkými plodnicami, zvoncovitými alebo kužeľovitými klobúkmi a tenkými, často dutými hlúbikmi. Tento rod je mimoriadne rôznorodý, s viac ako 500 opísanými druhmi po celom svete, z ktorých mnohé sú si navzájom veľmi podobné a ich presná identifikácia si vyžaduje mikroskopické vyšetrenie. Väčšina druhov Mycena rastie saprotrofne na odumretom dreve, opadaných listoch alebo iných rastlinných zvyškoch, čím zohrávajú kľúčovú úlohu v rozklade organickej hmoty v lesných ekosystémoch. Niektoré druhy sú bioluminiscenčné, čo znamená, že v tme svietia. Hoci sú niektoré druhy jedlé, väčšina je považovaná za nejedlé kvôli ich malej veľkosti a krehkosti, a niektoré sú dokonca mierne toxické. Preto sa všeobecne neodporúčajú na konzumáciu.

Ako identifikovať

Klobúk
Klobúk je zvyčajne zvoncovitý, kužeľovitý alebo parabolický, často s malým hrbolčekom (umbo) v strede. Priemer klobúka sa pohybuje od 0,5 do 5 cm. Povrch klobúka môže byť hladký, ryhovaný, vlhký alebo suchý, často priesvitne ryhovaný až k okraju. Farba je mimoriadne variabilná, od bielej, sivej, hnedej, ružovej, žltej až po modrú alebo fialovú, často s tmavším stredom a svetlejším okrajom. Okraj klobúka je často zvlnený alebo zúbkovaný.
Lupienky
Lupene sú zvyčajne riedke až stredne husté, prirastené k hlúbiku (adnatné) alebo zbiehavé (decurrentné), niekedy s malým zúbkom. Farba lupienkov je často biela, sivá alebo svetlo sfarbená, niekedy s ružovým alebo žltkastým nádychom. Okraje lupienkov môžu byť hladké alebo zúbkované, niekedy s farebnými bodkami alebo okrajmi.
Noha
Hlúbik je tenký, valcovitý, často dutý a veľmi krehký. Výška hlúbika je 2 až 10 cm a hrúbka 1 až 5 mm. Povrch hlúbika môže byť hladký, jemne plstnatý alebo pokrytý drobnými chĺpkami. Farba je podobná klobúku, často svetlejšia, niekedy s tmavšou bázou. Báza hlúbika môže byť pokrytá bielymi chĺpkami (myceliovými vláknami). Niektoré druhy vylučujú pri poranení mliečnu tekutinu (latex).
Dužina
Dužina je veľmi tenká, krehká, vodnatá a biela alebo farebná, zodpovedajúca farbe klobúka. Vôňa a chuť sú variabilné, často nevýrazné, ale niektoré druhy môžu mať vôňu po múke, reďkovke, chlóre alebo dokonca amoniaku.
Plodnica
Plodnice sú malé až stredne veľké, krehké, s klobúkom a hlúbikom. Celková výška sa pohybuje od 2 do 15 cm v závislosti od druhu.
Biotop
Väčšina druhov Mycena je saprotrofná, rastie na odumretom dreve (listnatých aj ihličnatých stromov), opadaných listoch, ihličí, machu, tráve alebo iných rastlinných zvyškoch. Objavujú sa jednotlivo alebo v skupinách, často vo veľkom počte. Preferujú vlhké prostredie v lesoch, parkoch a záhradách.

Kľúčové fakty

  • Povrch klobúka: Hladký, ryhovaný, vlhký alebo suchý, často priesvitne ryhovaný.
  • Forma rastu: Jednotlivo alebo v skupinách, často vo veľkom počte.
  • Odtlačok výtrusov: Biela alebo krémová.
  • Farba tela: Veľmi variabilná: biela, sivá, hnedá, ružová, žltá, modrá, fialová.
  • Zápach: Variabilná, často nevýrazná, niekedy po múke, reďkovke, chlóre alebo amoniaku.
  • Zmena farby pri reze: Nemodrie, niektoré druhy vylučujú mliečnu tekutinu.
  • Výška: 2-15 cm
  • Priemer klobúka: 0.5-5 cm
  • Spôsob výživy: Saprotrofné

Jedovatá

Stredná toxicita

Väčšina druhov rodu Mycena je považovaná za nejedlé kvôli ich malej veľkosti a krehkosti. Niektoré druhy sú mierne toxické a môžu spôsobiť gastrointestinálne ťažkosti, ako sú nevoľnosť, vracanie a hnačka. Medzi takéto druhy patrí napríklad Mycena pura (helmovka čistá), ktorá obsahuje muskarín, hoci v malých množstvách. Iné druhy, ako napríklad Mycena rosea (helmovka ružová), sú tiež považované za mierne toxické. Vzhľadom na obtiažnosť presnej identifikácie jednotlivých druhov a prítomnosť toxických látok v niektorých z nich, sa konzumácia húb rodu Mycena všeobecne neodporúča. Vždy platí pravidlo: ak si nie ste 100% istí identifikáciou huby, nekonzumujte ju.

Typ toxínu: Muskarín (v niektorých druhoch, napr. Mycena pura), nešpecifikované gastrointestinálne iritantyTyp reakcie: Gastrointestinálne ťažkosti, neurotoxické (muskarínový syndróm pri vyšších dávkach)

Rýchla kontrola

  • Zápach: Variabilná, často nevýrazná, niekedy po múke, reďkovke, chlóre alebo amoniaku.
  • Plodenie: Jar až jeseň, niektoré druhy aj v zime.
  • Substrát: Odumreté drevo, opadané lístie, ihličie, mach, rastlinné zvyšky.

Kde nájsť

Listnaté a ihličnaté lesy

Často sa nachádzajú na rozkladajúcom sa dreve, kmeňoch, pňoch a opadaných vetvách. Preferujú vlhké a tienisté miesta.

Parky a záhrady

Môžu rásť na trávnikoch, pod kríkmi alebo na mulči, kde je dostatok organickej hmoty.

Machové porasty

Niektoré druhy rastú priamo v machu alebo na machom pokrytom dreve.

Tipy na hľadanie

Hľadajte na odumretom dreve

Väčšina druhov Mycena rastie na rozkladajúcom sa dreve, preto sa zamerajte na pne, padnuté kmene a vetvy.

Skúmajte opadané lístie a ihličie

Niektoré druhy sa špecializujú na rast na opadaných listoch alebo ihličí, často sú veľmi malé a nenápadné.

Hľadajte vo vlhkom prostredí

Myceny preferujú vlhké podmienky, takže ich nájdete častejšie po daždi alebo v tienistých, vlhkých častiach lesa.

Použite lupu

Kvôli malej veľkosti mnohých druhov Mycena je lupa užitočným nástrojom na pozorovanie detailov a presnú identifikáciu.

Podobné druhy

Helmovka

Mycena

Tiež známa ako: Mycena galericulata

Helmovka mliečna

Mycena

Tiež známa ako: Mycena galopus

Helmovka ružová

Mycena

Tiež známa ako: Mycena rosea

Vedecká klasifikácia

Kmeň
Basidiomycota
Trieda
Agaricomycetes
Rad
Agaricales
Čeľaď
Mycenaceae
Rod
Mycena

Preskúmať Čepiec

Identifikujte huby kdekoľvek

Zadarmo pre iOS, Android a web. Identifikácia podľa fotografie, kompletná databáza a vaša osobná zbierka.

Otvoriť v aplikácii